Říjen 2011

Žalm 26. marca

26. října 2011 v 19:43 | Uryu Jo Ishida |  Poézia

a teraz trochu zo staršieho súdka. toto je moja najstaršia zachovaná báseň. nejaké už boli aj pred ňou, ale neprežili...

nazval som ju "Žalm 26.marca" lebo som ju v ten deň napísal a ako zvyčajne môj problém s názvami...

napísal som ju v roku 1999 a je poznačená istým obdobím môjho života. veľa mojích básní až do roku 2003 je tým poznačená :)



Žalm 26. marca


Padám do prázdnoty bez dna,

tá prázdnota je vo mne Bože,

to prázdno som ja sám.

Prečo som sa Bože zabudol radovať ?

Prečo už, Bože nie si jedinou mojou túžbou ?

Kde sa podela moja láska Bože

a vernosť, čo rozpadla sa v prach ?

Ako vysoko je obloha od zeme,

tak Tvoje myšlienky Bože, od mojich túžob.

Kto koho Bože opustil ?

keby som aspoň Tvojím otrokom túžil byť.


Hľadal som pravdu Bože,

keď som ju našiel myslel som, že ju mám

a už som ju nehľadal.

Stratil som ju.

Prečo som kresťan Bože,

prečo sa ti klaniam s maskou na tvári,

keď moje srdce inam obrátené je,

a prečo mám chodiť smutný, keď seba sužujem len ja sám


Bože, prečo si ma opustil ?

chcem volať s Tvojím Synom na kríži.

Kto koho Bože opustil ?

pýtam sa len seba sám.

Kadiaľ kráča cesta domov, Otče ?

Bože Ty ma veď !

Bože, Ty o mňa stoj !

Bože, maj ma rád...

aj keď ja na to už nemám síl.

Ty ma veď a Ty ma drž,

zmocni sa Bože, môjho srdca,

veď ono nevie, čie je...

Buzola, fajka, nožík...

26. října 2011 v 19:29 | Uryu Jo Ishida |  Profil

Buzola, fajka, nožík... Tri veci bez, ktorých správny chlap neprežije. V divočine určite. Myšlienka na túto trojicu mi však predostiera istú symboliku. Nie sú to len tri praktické veci, ale pre mňa aj znaky hlbokých hodnôt.

Buzola, resp. kompas. Pomáha určiť správny smer. S buzolou človek vie "kde je sever". Nie len na mape, ale i v živote. Je to symbol orientácie. Kam idem? Čo sledujem? Kto som? Ako nasmerovať svoju životnú púť? Buzola mi často pripomína tú večnú otázku zmyslu existencie. A aká je odpoveď? Nuž, tú musí nájsť každý sám.

Nôž. Neskutočný vynález. Po objave ohňa hneď druhý najväčší. Dokonalý univerzálny nástroj. Možno ním krájať, sekať, bodať, rýpať, páčiť... Možno ním odrojiť kus chleba, vyrezať píšťalku, zabiť... no, aj to. Je tak jednoduchý, až je dokonalý. Veď v jednoduchosti je dokonalosť. Či krása? Čo sa nožov týka aj krása. Mňa nože fascinovali už odmalička. Pár som ich aj postrácal, pár rozdal, ale aj tak ich mám viac ako potrebujem. A stále ma svrbia prsty, že si kúpim ďalší. Nože sú moja vášeň a symbol ľudského umu, práce, zručnosti a vynachádzavosti.

Napokon fajka. Nechcem propagovať tabakový priemysel. Sám som nefajčiar, hoci poslednú dobu sa občas nechám zlákať. Nie cigaretami, ale práve fajočkou. Na fajku totiž treba mať čas. To nie je tak, že som nervózny, tak si zapálim. Rozhodne nie. Fajka ako predmet je umelecké dielo a jej používanie je takpovediac rituál. Len tak, po dobre vykonanej práci si človek sadne, natlačí fajku a pobafkáva... a medituje (najradšej pri tom čumím do ohňa), alebo sedí s priateľmi a debatuje. Zdieľa svoje pocity, zážitky, radosti i starosti. Tak sa mi fajka stáva nielen symbol oddychu, ale tiež symbolom spoločenstva a priateľstva.

O tejto symbolike možno napísať zaiste viac, myslím, že nateraz stačí. A o tom "čumení " do ohňa snáď nabudúce.

život môj...

13. října 2011 v 22:21 Haiku

život môj je tma.

žijem ho v nádeji,

že Svetlo príde.